Rozhovor so sociálnou pracovníčkou a poradkyňou Alenou Molčanovou z Centra Návrat v Prešove.

 

Kde si sa stretla s dotykovou terapiou a čím ťa oslovila?

Dotykovky, alebo odborne terapiu dotykom, som objavila vďaka lektorke Neere Paine,  ktorá na Slovensko prišla poprvýkrát v roku 2005. Prišla s programom dotykovej terapie. Ja som sa mala možnosť oboznámiť sa s dotykovkami prostredníctvom mojich vtedajších kolegýň, to boli moje prvé inštruktorky. Po niekoľkých rokoch som mala možnosť v Mojmírovciach osobne zažiť Neeru a jej vieru v silu dotykovej terapie, čo ma nesmierne oslovilo a jej nadšenie pre túto terapiu si v sebe nesiem dodnes.

 

Je každá masáž dieťaťa zároveň terapiou?

To je zaujímavá otázka. Teória ma učí, že nie každá masáž dieťaťa má terapeutický rozmer. Moja prax k tomu dopĺňa, že terapeutický rozmer dotykovej terapie je obsiahnutý v tom, že sa takáto terapia deje vo vzťahu. Vo vzťahu s dôležitou vzťahovou osobou, ktorá nám prostredníctvom dotyku odovzdáva správu, že nás absolútne prijíma, akceptuje, že nás bezvýhradne ľúbi.

 

Prečo hovoríme o dotykovej terapii v súvislosti s hrou?

V prvom rade preto, lebo dotyky sú vlastne hrou - hrou tiel. No a v druhom, a možno nie menej dôležitom význame, je to aj preto, že v rámci dotykovej terapie využívame množstvo tzv. interaktívnych hier, ktoré spájajú terapeutický dotyk so zábavou. Jediným aspektom terapeutického dotyku nie je iba dotyk samotný, ale aj to, že k nemu pripájame ďalšie spôsoby komunikácie, spojenia s dieťaťom. Pohľad (očný kontakt), výraz tváre (mimiku) a pohyby tela (rôzne gestá), ale zapájame napr. aj chuťové poháriky – ochutnávaním keksíkov metódou vzájomného kŕmenia. Jednoducho šteklíme všetky zmysly.

 

Ako by si popísala mechanizmus, ktorý sa odohráva pri dotykovej terapii medzi rodičom a dieťaťom?

Ten, kto ma pozná, by určite uveril, že „je to o mágii“, pre tých viac vedecky orientovaných by som povedala že ide o chémiu. :)

Ale vážne. Verím tomu, že podstatou je úžasný zážitok vzájomného prijímania a dávania. Nikdy inokedy to nie je tak obojstranne príjemné a užitočné ako pri dotykovej terapii. Predstavte si dieťatko, ktoré po tom, ako sa ho dotýkate, zažíva uvoľnenie, na tváričke sa mu objavuje radostný úsmev a možno mu aj z úst vyjde slovíčko „ešteeeee“. A pritom sa aj vy cítite prijímaní a možno aj ocenení za to, čo skvelo robíte. Tým sa nebadane ale významne posilňuje váš vzájomný vzťah, vaša vzájomná dôvera, blízkosť.

 

Aké je rôzne využitie terapie dotykom a pre aké vekové skupiny sa hodí?

To naozaj závisí od toho, ako veľmi dotykovej terapii veríte. Dotyková terapia je využiteľná široko. Dôležité je, že človek musí veriť dotyku. Dokonca aj ten, kto mu neverí, môže túto vieru objaviť, ak si zažije jeho príjemný dopad a ak sám zistí, čo všetko liečivé môže dotyk priniesť. Samozrejme, dotyky od nepovolaných rúk alebo pri porušení istých pravidiel (napr. nemasírujem nasilu/proti vôli dieťaťa) môžu aj raniť. A na to je potrebné dávať veľký pozor.

 

Chcela by si niečo povedať na záver?

Možno iba jednu vetu. Dotykom možno človeku veľmi pomôcť a je to jeden z nástrojov, ktorý máme vždy poruke, ak s ním vieme dobre zaobchádzať. A ja verím, že vieme alebo že sa to môžeme naučiť.