terapia-v-piesku

Sandplay terapia využíva na terapeutickú prácu hrové pieskovisko. Okrem piesku má dieťa k dispozícii vodu a rôzne drobné predmety, postavičky, zvieratká, veci. S ich využitím stavia rôzne scény, situácie, ktoré komentuje a spoločne s terapeutom prežíva. Je to stretnutie dieťaťa s terapeutom „v pieskovisku“.

 

Dieťa pri sandplay môže projektovať svoje vnútorné prežívanie do materiálu, ktorý mu umožní slobodne vytvárať konkrétne aj abstraktné obrazy. Tieto obrazy sú hmatateľné a uchopiteľné, stávajú sa tak zhmotnenou predstavou, ktorú dieťa s terapeutom môže zdieľať, ale podľa potreby ju môže aj meniť. Tvorenie obrazov kopíruje vnútorné prežívanie dieťaťa, procesy, ktoré prežíva a tak do nich môže lepšie nahliadnuť a porozumieť im aj terapeut.

 

Čo nám prezradí pieskovisko a farbičky?

 

Použitie sandplay nemá takmer žiadne, alebo len minimálne obmedzenia. Je výborným prostriedkom na nadviazanie kontaktu, zoznámenie sa. Následne je vhodným diagnostickým nástrojom a ďalej môže pokračovať v poradenskom alebo terapeutickom procese. Môže byť pomocou pri bežných ale aj vážnejších životných problémoch, od problémov v súrodeneckých či rovesníckych vzťahoch, cez ťažkosti v učení, sprevádzanie chorobou, pri rôznych strachoch, odlúčení, či strate blízkeho človeka (alebo zvieratka), v adaptácii na zmeny (v kolektíve, sťahovanie), ale tiež pri rozvodoch rodičov, rozchodoch, úmrtí blízkej osoby. Deti, ktoré prešli zmenou rodinného prostredia pomocou nej znázorňujú svoje svety. Môžu vytvoriť prierez celou históriou. Môžu stvárniť obdobie v pôvodnej rodine, to že sa ich rodina mala ťažko, moment vyňatia z rodiny, pobyt v ústavnom zariadení, čas čakania a neistotu čo bude, nové vzťahy, adaptáciu... V  procese terapie sa často objaví veľa ďalších tém: bezpečie, vzťahové osoby, smútenie, sklamanie, opustenie, hnev, bolesť, atď.

 

Dôležité je, že sandplay vlastne ponúka 3D priestor, ktorý dieťa vytvorí, ale ono samo nie je priamo jeho súčasťou. Ako tvorca má od neho určitý odstup a zároveň drží v rukách absolútnu kontrolu a získava príležitosť „uvidieť svoju situáciu zvonka“.

 

Sandplay sa neosvedčuje iba v práci s deťmi. Dospelým ju ponúkame vtedy, keď vidíme, že by pomohol „pohľad z hora“. Niekedy stačí doslova vidieť veci z inej perspektívy - to je to, čo ponúka sandplay. Možnosť vymodelovať situáciu, udalosť, ktorej som (alebo som bol) súčasťou a pozrieť sa na ňu s odstupom. Uvidieť ju v priestore a hľadať, čo by v nej pomohlo.

 

Dospelí často v „pieskovom priestore“ vytvárajú obraz udalostí, situácií, stavov, ktoré ich trápia. Často sú to situácie, ktoré sa javia byť nezvládnuté, nečakané udalosti, osobné zlyhania, neplodnosť, postoj okolia, životné zmeny, odlúčenie od dieťaťa alebo jeho prijatie do rodiny, kontakt s biologickou rodinou dieťaťa.

 

Výhodou sandplay je, že je vhodná pre každého, stačí, ak má schopnosť rešpektovať, že piesok musí ostať v pieskovisku. U detí k rešpektu hraníc pieskoviska patrí ešte to, že nemôžu piesok ochutnávať J. Širokému využitiu tohto terapeutického nástroja napomáha, že hru v piesku zvládne každý. Je akoby návratom do detstva. Hru v piesku, či už na záhrade, na sídlisku medzi panelákmi alebo v materskej škole, máme obyčajne spojenú s príjemnými aj úsmevnými zážitkami. Kresliť či maľovať možno nevie každý, ale hrať sa v piesku vieme. Tu je veľmi malý, ba takmer žiadny priestor na hodnotenia. Umelecké výtvory je možné podrobiť kritike, ale pieskový hrad, úkryt, cestu, či tunel vymodelovaný zo špeciálneho, jemného, mierne chladivého piesku, ktorý vyvoláva príjemné pocity, je ťažké okomentovať ako dobrý alebo zlý.

 

V terapeutickom pieskovisku môžeme dosiahnuť rôzne výsledky. Veľký význam nemajú len prevratné okamihy. Úspechom je napríklad to, keď dieťa, ktoré má bežnými prostriedkami problém vyjadriť svoje prežívanie (a to malí klienti Návratu obyčajne majú), terapeutovi takto fascinujúco ukáže svoj svet - v piesku pomocou figúrok znázorní svoje strachy, obavy a skúsenosti. Aj keby nič iné, už toto samotné je dôležitým kľúčom do detského sveta. Často sa však  podarí ísť ďalej a dieťa samé nás navedie, našepkáva nám, čo by mu pomohlo – znázorní v piesku svoje potreby, sny, túžby alebo ideály.

 

Toto základné porozumenie situácii je významné. Cez obrazy v piesku klient zrazu objaví mechanizmus, alebo pochopí proces, prečo sa niektoré veci dejú. V práci s deťmi to zisťuje terapeut, ktorý má následne možnosť rodičom dieťaťa názorne ukázať, aký je svet ich dieťaťa, čo v ňom prežíva, čo potrebuje a čo by mu pomohlo. A pokračovaním je spoločné hľadanie možností a vytváranie novej, dovtedy nevidenej perspektívy.